43. Letná filmová škola bude mať príchuť Švédska.
43. Letná filmová škola bude maž príchuť Švédska.
O tom, že Švéedsko nie je len IKEA a...
Zatracení
01.07.2015 23:59
Chuck Palahniuk
ODEON/2014
S románmi je to tak. Ak vás nedostanú hneď na prvej strane, treba im dať ešte
párstranovú príležitosť. Ak ani po dvadsaťstranových pokusoch o spojenie s textom
nepreletí požadovaná iskra, človek by sa asi mal zamyslieť nad tým, či má toľko času,
aby s ním mohol experimentovať.
Palahniuck je jedným z autorov, pre ktorých takýto pseudonávod nemôže platiť, pretože
má za sebou takú produkciu silných diel, že sa zatnete a pokračujete aj vtedy, keď
vám príliš nevychádza v ústrety. Najmä ak si už tykáte s ústrednou postavou, pretože ju
máte načítanú z románu číslo jeden.
Vždy, keď sa Palahniuckovi v druhom príbehu našej „milej" Madison podarí nadviazať
s čitateľom kontakt, všetky prázdne a pochybné momenty knihy sú mu odpustené.
Lenže. Situácia sa opakuje. Je to zúfalá jazda v sínusoide nadšenia a únavy textom.
Miestami dokonca až nechápavosti z toho, ako môže Palahniuckova imaginácia zájsť tak
ďaleko ako v záchodovej scéne, kedy si malá perverzná Madison s nadštandardnými
anatomickými vedomosťami pomýli pohlavný orgán s psím výkalom. To už hlava neberie.
A, áno, aj po tomto naivnom a krajne preexponovanom momente sa zase nejako otrasiete
a idete ďalej. Hlavou proti múru - to aby ste sa dočkali ďalšieho nadšenia z toho, ako
Palahniuck sarkasticky seká do ideológií a ako je aj vo svojej cynickosti v určitých
situáciách citlivý a jemný.
Keď pominieme vysoko absurdný flashbackový opis odmietania smrti kocúra, ktorého
pozostatky až fragmenty nosí Madison všade so sebou, a že sa s rodičmi nestravuje
v hostincoch tretej kategórie. neubránime sa prirodzenej spoluúčasti. Podobne ako keď
s ňou počúvame frekvenciu dýchania jej babičky. alebo keď na seba tieto dva momenty
asociačne odkazujú.
Ale pozrime sa na vec nezaujato. Napísať krátku pocitovú správu o románe je
niekoľkominútová záležitosť. Napísať román trvá v lepšom prípade niekoľko mesiacov.
Ako obhajoba by to neobstálo u knihy, ktorá neponúka jediný zamysleniahodný moment.
V tomto dielku, akokoľvek dlho rozčítanom, je rozhodne nejaký nekonkrétny počet strán,
kvôli ktorým bude mať zmysel vrátiť sa a znova ich preskúmať.
/Miroslava Svobodová/
—————
Diskusná téma: Zatracení
Neboli nájdené žiadne príspevky.