https://www.rozhlas.cz/dvojka/stream/_zprava/jan-drda-zapomenuty-cert--1720204Zapomenutý čert
Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová
Réžia: Dimitrij Durdík
Rok výroby: 2006
Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej podoby, bola to medvedia služba všetkým budúcim prepisovateľom tej istej látky, nevynímajúc ani rozhlasovú.
Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých postavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová. Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo ostrá Plajznerka, ktorá akoby v spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok, dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, akokoľvek vám rozprávač (Jozef Somr) podsúva, že je to ženská hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute". A tu by sme tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.
Rozhlasová úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo nedeľná, podkutá príjemne sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčastnených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretačnou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má všetko, čo by mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať. Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakomponované súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy. Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač. Alarm kričí už po prvej minúte...
Je možné, že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj spokojného koncového spotrebiteľa. Autoka tohto textu však nemá rada ani široko rešpektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné, že len postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy, o to viac oceňuje tie, ktoré boli použité v rozhlasovom príbehu z roku 2006.
Poznámka: Zapomenutý čert, je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2.
/Miroslava Svobodová/
Zapomenutý čert
Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová
Réžia: Dimitrij Durdík
Rok výroby: 2006
Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej podoby, bola to medvedia služba všetkým budúcim prepisovateľom tej istej látky, nevynímajúc ani rozhlasovú.
Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých postavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová. Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo ostrá Plajznerka, ktorá akoby v spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok, dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, akokoľvek vám rozprávač (Jozef Somr) podsúva, že je to ženská hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute". A tu by sme tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.
Rozhlasová úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo nedeľná, podkutá príjemne sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčastnených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretačnou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má všetko, čo by mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať. Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakomponované súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy. Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač. Alarm kričí už po prvej minúte...
Je možné, že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj spokojného koncového spotrebiteľa. Autoka tohto textu však nemá rada ani široko rešpektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné, že len postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy, o to viac oceňuje tie, ktoré boli použité v rozhlasovom príbehu z roku 2006.
Poznámka: Zapomenutý čert, je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2.
Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová
Réžia: Dimitrij Durdík
Rok výroby: 2006

/Foto: Archív ČT/
Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej
podoby, bola to medvedia služba všetkým budúcim prepisovateľom tej istej látky,
nevynímajúc ani rozhlasovú.
Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že
nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom
mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých pos-
tavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová.
Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo
ostrá Plajznerka, ktorá akoby v spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok,
dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, ako-
koľvek vám rozprávač, mimochodom skvelý Jozef Somr, podsúva, že je to ženská
hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute". A tu by sme
tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.
Rozhlasová úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo nedeľná, podkutá príjemne
sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčast-
nených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretač-
nou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má všetko, čo by
mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať. Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj
nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakompono-
vané súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy.
Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja
špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač.
Alarm sa spúšťa už po prvej minúte...
Je možné, že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj
spokojného koncového spotrebiteľa. Autoka tohto textu však nemá rada ani široko reš-
pektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné, že len
postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy, o to viac oceňuje tie, ktoré boli použité
v rozhlasovom príbehu z roku 2006.
Poznámka: Zapomenutý čert, je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2.
/Miroslava Svobodová/