Zapomenutý čert

26.04.2017 22:10
 https://www.rozhlas.cz/dvojka/stream/_zprava/jan-drda-zapomenuty-cert--1720204Zapomenutý čert
Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová
Réžia: Dimitrij Durdík
Rok výroby: 2006
 
Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej podoby, bola to medvedia služba všetkým budúcim prepisovateľom tej istej látky, nevynímajúc ani rozhlasovú.
Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých postavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová. Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo ostrá Plajznerka, ktorá akoby v spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok, dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, akokoľvek vám rozprávač (Jozef Somr) podsúva, že je to ženská hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute". A tu by sme tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.
Rozhlasová úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo nedeľná, podkutá príjemne sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčastnených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretačnou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má  všetko, čo by mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať. Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakomponované súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy. Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač. Alarm kričí už po prvej minúte... 
Je možné, že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj spokojného koncového spotrebiteľa. Autoka tohto textu však nemá rada ani široko rešpektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné, že len postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy, o to viac oceňuje tie, ktoré boli použité v rozhlasovom príbehu z roku 2006.
Poznámka: Zapomenutý čert,  je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2. 
/Miroslava Svobodová/ 
Zapomenutý čert
Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová
Réžia: Dimitrij Durdík
Rok výroby: 2006
 
Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej podoby, bola to medvedia služba všetkým budúcim prepisovateľom tej istej látky, nevynímajúc ani rozhlasovú.
Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých postavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová. Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo ostrá Plajznerka, ktorá akoby v spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok, dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, akokoľvek vám rozprávač (Jozef Somr) podsúva, že je to ženská hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute". A tu by sme tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.
Rozhlasová úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo nedeľná, podkutá príjemne sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčastnených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretačnou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má  všetko, čo by mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať. Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakomponované súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy. Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač. Alarm kričí už po prvej minúte... 
Je možné, že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu, ale aj spokojného koncového spotrebiteľa. Autoka tohto textu však nemá rada ani široko rešpektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné, že len postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy, o to viac oceňuje tie, ktoré boli použité v rozhlasovom príbehu z roku 2006.
Poznámka: Zapomenutý čert,  je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2. 
 

 

Na motívy Jana Drdu napísala Helena Sýkorová

Réžia: Dimitrij Durdík

Rok výroby: 2006

 

/Foto: Archív ČT/

 

Keď Jaroslav Novotný v roku 1976 previedol "Dalskabáty" Jana Drdu do televíznej 

podoby,  bola to medvedia  služba  všetkým  budúcim prepisovateľom  tej istej látky, 

nevynímajúc ani rozhlasovú.

 

Asi každý herec si v tejto rozprávkovej komédii strihol svoju rolu na takej úrovni, že 

nemohol neovplyvniť predstavu o tom, ako má jej interpretácia vyzerať. Na prvom 

mieste sa pochopiteľne ponúka Jaroslav Moučka a Jiřina Bohdalová, ktorých pos-

tavy v rozhlasovej verzii stvárňuje Jiří Štěpnička a Dana Syslová

Nežne zmätený Moučkov Trepifajksl, ktorého by ste si najradšej adoptovali, a rezavo 

ostrá Plajznerka,  ktorá  akoby  v  spodnej vrstve svojej ráznosti skrývala istý smútok, 

dostali v rozhlase trochu iný rozmer. Rozhlasová Plajznerka je skrátka jemnejšia, ako-

koľvek vám rozprávač,  mimochodom  skvelý  Jozef Somr, podsúva,  že je to ženská 

hrmotná a kategorická. Trepifajksl je správne vystrašený, ale nie "cute".  A tu  by sme 

tento podpásový komparatívny nezmysel mohli ukončiť.

 

Rozhlasová  úprava je sama o sebe krásne rozprávkovo  nedeľná,  podkutá príjemne 

sediacou hudbou Petra Mandla a neoddiskutovateľne prirodzeným herectvom zúčast-

nených (ak vynechám trochu rušívé sykavky Ilju Racka), ktorí si išli svojou interpretač-

nou cestou a priniesli tak do éteru klasické rozhlasové dielko, ktoré má  všetko,  čo by 

mala sviatočná rozhlasová rozprávka obsahovať.  Príbeh, dynamiku, úsmev, obavu aj 

nehu. Presne to, čo chýba moderným rozprávkam, v ktorých bývajú často zakompono-

vané súčasné rekvizity typu mobil či násilne vyznievajúce edukatívne odkazy. 

 

Je to ako s knihou. Poznáte to s prvými vetami. V auditívnom prevedení sa na ne navíja 

špatne zvolený hudobný podkres, no a z nejakého dôvodu to býva aj detský rozprávač. 

Alarm sa spúšťa už po prvej minúte... 

 

Je  možné,  že aj moderná rozprávka má nielen predpokladanú cieľovú skupinu,  ale aj 

spokojného koncového spotrebiteľa.  Autoka tohto textu však nemá rada ani široko reš-

pektovanú Alicu v krajine zázrakov či Čarodejníka z krajiny Oz, takže je možné,  že len 

postráda zmysel pre isté rozprávkové postupy,  o to viac oceňuje tie,  ktoré boli použité 

v rozhlasovom príbehu z roku 2006.

 

Poznámka: Zapomenutý čert,  je ešte do nedele k dispozícii v archíve ČRo 2.

 

 

/Miroslava Svobodová

 

—————

Späť


Diskusná téma: Zapomenutý čert

Neboli nájdené žiadne príspevky.


Tvorba webu zdarma Webnode