43. Letná filmová škola bude mať príchuť Švédska.
43. Letná filmová škola bude maž príchuť Švédska.
O tom, že Švéedsko nie je len IKEA a...
Vegetariánka: Han Kang
25.05.2017 17:42Preklad: Petra Ben - Ari
ODEON/2017
Román postavený na troch diametrálne odlišných rozprávačoch, ktorí
sa spoločne upínajú k jedinej osobe. K tichej a nenápadnej Jonghje,
manželke prvého z nich.
Je pohodlné žiť s niekým, kto je vypočítateľný a predvídateľný ako pohyb hodinových ručičiek. Kto neoslňuje, ale ani neznepokojuje. S niekým, koho ľahko prehliadnete a prepočujete. A Jonghje taká bola. Preto si ju jej manžel, muž, ktorý nikdy v ničom nevynikal, vybral.
"Oženil jsem se s ní, protože ruku v ruce s absencí zvláštního kouzla se zdálo, že nemá ani výrazné nedostatky. Její nekomplikovaná povaha postrádající originalitu, vtip či šarm mi naprosto vyhovovala."
Jonghje bola dobrá manželka. Robila presne to, čo sa od nej očakávalo. Keď sa jej priemerný manžel vracal zo svojej priemernej práce, v zorganizovanom domove ho vždy privítala vôňa jedla, keď ráno odchádzal, na stole ho čakali raňajky. Akoby bola predurčená k stohovaniu nástielky pre obyčajné domáce zázemie. Ideálna partnerka pre muža, ktorý bol celý život spokojný s tým, čo prišlo.
"Oženil jsem se s ní, protože ruku v ruce s absencí zvláštního kouzla se zdálo, že nemá ani výrazné nedostatky. Její nekomplikovaná povaha postrádající originalitu, vtip či šarm mi naprosto vyhovovala."
Dokonale priemerný pár pošiel až na sen. Keď Jonghje jedného rána nezobudila manžela do práce, nevyžehlila mu košeľu a nepripravila raňajky, stereotyp ich nekomplikovaného manželstva bol navždy preč...
Ak sa čitateľ duchom pozabudne v Európe, niektoré otvorené problémy mu môžu pripadať až preexponované. Vegetariánstvo (hoci v tomto prípade by bolo príznačnejšie skôr vegánstvo) ako nenapraviteľný spoločenský lapsus, u nás v tomto podaní človek len tak nepoberie. Dominantné postavenie muža ako hlavnej páky rodiny je už len vysnenou témou feministiek, ktoré dnes musia riešiť také kauzy, ako je prítomnosť poprsia v médiách, takže keď hlava rodiny s veľkým H zasiahne, aby svojej vydatej dcére vrazila do úst kus mäsa, môžeme len nechápavo vyvaľovať oči, prečo celý zvyšok rodiny bez protestov prizerá.
Jadro románu patrí druhému rozprávačovi, švagrovi Jonghje. A ako sa na správne jadro patrí, tak práve ono je najšťavnatejšie a najimaginatívnejšie. Stojí a padá na fascinácii mongloskou škvrnou, ktorá prerastie v odvážny umelecký projekt. Pod plášťom výtvarného videoprojektu rastie niečo patologické, čo nemôže skončiť dobre.
A tak sa dostávame k tretiemu rozprávačovi, k atraktívnejšej, svedomitejšej, úspešnejšej a zodpovednejšej Inhje, ktorú už v prvých dvoch častiach príbehu pozorujeme ako nadženu schopnú viesť bezchybnú domácnosť, vlastný obchod, vychovávať syna, podporovať umelecké úlety svojho manžela a zasahovať všade, kde je treba podať pomocnú ruku. Inhje je dokonalejší a o to sterilnejší obraz Jonghje. Dýchajúci stroj, ktorý až na konci druhého príbehu nastaví svoju zraniteľnú tvár.
Rozprávanie Inhje chronologicky nadväzuje na predchádzajúce udalosti. V tejto perióde je ale v životoch zúčastnených všetko inak. Každý je niekde inde. Súbor zmien obsahuje vyhostenia zo vzťahov, zo zdravej spoločnosti, z tradíčne nezlomného rodinného klanu. Jonghje je uväznená v ústave a robí všetko preto, aby metamorfovala v rastlinu, Inhje na sebe v symptómoch pozoruje podobne znepokojujúce náznaky psychického zlyhávania ako jej sestra a v súlade so životom ju drží len fakt, že je zodpovedná za svojho syna.
V poslednej tretine knihy sa autorke podarí podať aj emocionálnu výpoveď o presahu inštitúcie do osobnej slobody človeka, ktorý sa rozhodol pozvoľne odísť, no namiesto toho je držaný pri živote takými invazívnymi metódami, že sa nezvrátený proces zomierania preťahuje do neznesiteľného utrpenia, voči ktorému je "zachraňovaná" obeť bezmocná.
"Pokojem se rozléhá neartikulovaný řev. Přivázané končetiny se zmítají, jako by se snažila překonat odpor pout a vrhnout se rovnou k Inhje. Inhje k ní nevědomky vykročí. Paže její sestry, ze kterých zbyly jen kosti, se divoce kroutí. U úst se jí leskne bílá pěna."
Vegetariánka, ktorá trochu mätie názvom, je veľmi temné a na konci až psychicky vyčerpávajúce čítanie, ktoré si svoju Man Bookerovu cenu naozaj zaslúžilo. Aj keď si na ňu juhokórejská autorka Han Kang musela desiatku rokov počkať.
O preklad z kórejčiny do češtiny sa postarala Petra Ben - Ari, ktorá má na svedomí aj zasvätený a obšírny doslov. Otázkou, ktorú sama nastolila v súvislosti s prelomovým a čiastočne kontroverzným prekladom Vegetaríánky do angličtiny zostáva, do akej miery je čítavosť prekloženého textu zásluhou autorky a akým dielom sa na nej podpísala Petra Ben - Ari.
/Miroslava Svobodová/
—————