Funkcionalistická vila zapísaná v zozname Unesco prešla pred štyrmi rokmi dôslednou
rekonštrukciou. Zasadená do úchvatného priestoru a obklopená
slobodne pôsobiacou vegetáciou dnes víta nielen záujemcov o architektúru a unikátne
dielo Ludwiga Miesa van Roheho, ale aj milovníkov iných umeleckých svetov.
Slávny to Skleněný pokoj sa vďaka rovnomennému románu Simona Mawera opatrenému
fiktívnou rodinou stal nočnou morou Tugendhatovcov, keďže veľmi priamo, hoci
pod krycími menami, každému čitateľovi evokuje spojitosť s originálnymi obyvateľmi domu.
Na druhú stranu, fakt, že autor podľahol vyžarovaniu priestoru, asi nikoho neprekvapí.
Odolať takej silnej látke by bolo absurdné. Inou témou je už deklarovaná fiktívnosť zápletiek,
ktorá čitateľa beztak navádza na scestné vnímanie biografie Tugendhatovcov. Ak Mawer
celú záležitosť nekonzultoval s rodinou, je to prinajmenšom etický prehrešok, ktorým
sa však ďalej zaoberať nebudeme.
Setkání ve Skleněném pokoji:
Bára Basiková
VILA TUGENDHAT:
/Foto: www.bam.brno.cz/
Funkcionalistická vila zapísaná v zozname UNESCO prešla pred štyrmi rokmi
dôslednou rekonštrukciou. Zasadená do úchvatného priestoru a obklopená
slobodne pôsobiacou vegetáciou dnes víta nielen záujemcov o architektúru a
unikátnedielo Ludwiga Miesa van Roheho, ale aj milovníkov iných umelec.
kých svetov.
Slávny to Skleněný pokoj sa vďaka rovnomennému románu Simona Mawera
opatrenému fiktívnou rodinou stal nočnou morou Tugendhatovcov.
Fakt, že autor podľahol magickosti priestou, určite nikoho nezaráža.. Odolať
takej silnej látke by napokon bolo absurdné. Inou témou je už deklarovaná
fiktívnosť zápletiek, ktorá čitateľa beztak navádza na scestné vnímanie bio-
biografie Tugendhatovcov. Ak Mawer celú záležitosť nekonzultoval s rodinou,
je to prinajmenšom etický prehrešok, ktorým sa však ďalej zaoberať nebude-
me.
Sme tu totiž kvôli PRO ART SETKÁNÍ VE SKLENĚNÉM POKOJI, tentokrát
s Bárou Basikovou /z 18.7. 2016/.
Stretnutie sa pre veľký záujem nakoniec odohralo pod šírym nebom, na terase
vily. Keďže bola táto zmena dopredu avizovaná, hostia boli pripravení na to, že
bude menej komorné; oprostené od vyžarujúcej sily interiéru však nebolo. Celý
vtip v priehľadnosti sklenenej steny ho presunul aj von. Stačillo vybehnúť po
schodoch a nazrieť...
Tvár ProArtu, Martin Dvořák, predstavil Báru Basikovú v príjemne kamaráts-
kom duchu. Nebolo to však jednostranné, keďže Bára Basiková zároveň spon-
tánne predstavovala aj Martina Dvořáka. V skutočnosti to teda nebolo bežné
interview v zmysle otázka - odpoveď, ale vzájomná výmena názorov a spomie-
nok doplnená atmosférou záhrady, na ktorú v tomto výstrižku z nálady večera
nesmieme zabudnúť. Tak veľmi ju ovplyvaňovali okolité zvuky. Prelety vtákov,
bzukot hmyzu... K dokonalosti chýbala len živá kapela, ktorá by ešte podčiarkla
Basikovej spev.
Bára B. rozprávala o svojom dedovi, ktorý zaznamenal jej talent, a prešla celú
anabázu mladej umelkyne, ktorá nakoniec uviazla v ekonomickej škole. Happy-
end tohto príbehu je verejne známy. Bol tu však oveľa širší priestor pre podrob-
nosti. O osobnostiach, ktoréju ovplyvnili, o novej vlne, materstve, muzikálovom
účinkovaní, o bulváre...
Ako sa postupne stmievalo, rozprávanie bolo stále srdečnejšie. Postarali sa o to
aj tanečné choreografie na skladby z repertoáru Báry Basikovej, prekvapenie
pre speváčku a ďalší dôkaz toho, ako sa dá hudba vyjadriť tancom a pohyb pre-
niesť do hudby. Tak, ako sa spojenie týchto dvoch oborov neustále prelínalo roz-
hovorom.
Veľmi príjemné stretnutie, ktoré by nebolo také, aké bolo, keby sa odohrávalo
niekde inde a pod inou moderátorskou taktovkou.
/Miroslava Svobodová/