Ernest Hemingway
Rajská zahrada/ Garden of Eden
ODEON/2014
Súbornú sériu vybraných diel vetrom ošľahaného nositeľa Pulitzerovej a Nobelovej
ceny naštartovala minulý rok v nakladateľstve ODEON asi najmenej čítaná a uznávaná
Hemingwayova kniha. Ľahkovážne sa tváriaca novela, ktorú väčšina jeho skalných
čitateľov jednoducho nemá v láske, pretože v nej postrádajú veľké a časom zhodnoti-
teľné odkazy. Mnohí sa zhodujú v tom, že nechápu dialógy a stohovanie opisov rituál-
nej prípravy drinkov, veľký záber na jedlo, rutinné činnosti postáv a na pomalosť
až paralyzovanosť deja.
Čítanie je veľmi subjektívna disciplína, a aj preto budú ďalšie riadky trochu v rozpore
s úvodom. Takže. Z trochu inej perspektívy...
Ďalší skalní Hemingwayovi čitatelia sa možno zhodnú v tom, že dialógy Catherine =
Kateřiny a Davida dokonale korešpondujú s ich vekom, povahou a psychickým
rozpoložením, že výstižne kopírujú nevyspytateľnosť žien a neskonalú odolnosť
niektorých mužov, ktorí aj napriek svojej intelektuálnej a fyzickej prevahe bezmocne
nasledujú feromóny ich šialených nápadov, čo je prípad bezstarostnej posvadobnej
jazdy Hemingwayovej (autobiografiou šmrncnutej) dvojice.
Zo stavebného hľadiska nie je stereotyp ich činností až tak bezvýznamný. Martini,
pláž, nahota, poblúznenosť, hlad, jedlo, zmeny a premeny, kontrastná a ešte
kontrastnejšia estetika.. A dajme si to znova. A ešte raz. A zrazu, ako keď pármesačné
batoľa nenarušenými chuťovými bunkami objavuje jemné odchýlky v pocite z jedla
vyvolané zrnkom soli, tak v Rajskej záhrade pozorujeme, ako sa do opakovaných
rituálov miesi čosi nepatričné. Pomaly sa rysujúce konanie Kateřiny nebezpečne graduje
a drinky sa pijú ďalej. Z dvoch súzniacich mileneckých položiek sú zrazu tri, a ako to už
v triangli vzťahov chodí, aj tam, kde je všetko dovolené, niektorá zložka praskne a prasklina
sa rozostupuje.
Premena Kateřiy zo spokojného a voľnomyšlienkárskeho dievčaťa na zlú a narušenú
ženu je v strohom Hemingwayovom podaní veľmi, veľmi autentická.
David Bourne nám však v záhrade, ktorá je rajskou len do ochutnávky zakázanej úrody,
neukazuje len svoju poddajnú mužskú polohu, ale aj uvažovanie, tápanie a premýšľanie
spisovateľa. ktorého bolí strata rukopisu viac ako strata ženy. A to by mohol pochopiť
každý prozaik, ak nie aspoň každý druhý čitateľ, ktorý za život nevyfabuloval ani pol
strany.
Rajská zahrada je letné čítanie, ako som už kedysi podrobnejšie napísala na inom
Nedbalé plážové ničnerobenie, nerušívé tvorenie v hotelovej izbe, pokoj, zábava,
výstrednosť, no hlavne drobnokresba jedla a pitia k tomu túto novelu v sympatickom
grafickom prevedení Martin T. Pecina) priamo predurčujú.
/Miroslava Svobodová/