Český a slovenský knižný trh je aktuálne prakticky zavalený Murakamiho dielom.
Slovart prišiel s románom Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania,
v Odeone vyšli tento rok kratšie prozaické útvary, Spánek a Podivná knihovna,
a po týchto navnaďujúcich predjedlách bola sezóna majestátne zavŕšená Kronikou
ptáčka na klíček/ Wind Up Cronicle, ktorá vyšla v Slovarte (v troch samostatných
zväzkoch) už pred niekoľkými rokmi. A hoci sa čitateľstvo teší najmä na novú a ešte
novšiu produkciu (už) tradičného čakateľa na Nobelovu cenu za literatúru, rozhodne
nepohrdne ani týmto starším kusom, v ktorom prekladateľskú výlučnosť Tomáša
Jurkoviča prerušila posila ženského rodu, Klára Macúchová.
Áno, bolo by ideálne, aby toto zrýchlené nakročenie k ďalším Murakamiho dielam
čitateľ ani nezbadal. Pretože, čo si budeme nahovárať, dynamický a moderný jazyk
Tomáša Jurkoviča nie je len odrazom dokonalého ovládania cudzieho jazyka,
ale aj citu pre narábanie s jazykom vlastným.
Je zbytočné hovoriť o tom, že ľúbozvučná slovenčina má už vo svojich prazákladoch
predispozíciu k neprirodzenému vyzneniu tzv. ľudskejších jazykových javov. Akokoľvek
moderný a prirodzený jazykový prístup originálneho autora trpí prenosom do našej rečí
často akousi kŕčovitosťou, ktorá sa nedá prejsť.
Slovenským mutáciám Murakamiho kníh, ktoré má na svedomí Dana Hashimoto,
chýba práve ten rytmus a spád, ktorý tak neodmysliteľne patrí k prekladom T. Jurkoviča.
Prekleňme náš cukríkovo lepkavý jazyk a pripusťme, že tu predsa len chýba aj cit
pre svižné a moderné vyjadrovanie v slovenčine...
Odložme však túto tému nabudúce (v recenziách sa k nej ešte dostaneme).
Pravda je taká, a čitateľ môže z alternatívy dvoch jazykovo blízkych verzií
len ťažiť. Že autor, ktorý v časoch "vymierania" záujmu o knhy láme rekordy
v predajnosti, k nemu príde v tom najpohodlnejšom rečovom obale.
A hoci sa Murakamimu dostáva vedľa adorácie aj nemálo averzie, musíme uznať,
že tento pán jednoducho boduje...
/Miroslava Svobodová/