Mohsin Hamid: Jak nechutně zbohatnout v rozvojové Asii (ODEON/2014)

Keď sa tak zamyslím nad tým, kedy som si vybrala knihu kvôli názvu, žiadna sa mi nevybavuje.

V tomto prípade to bolo jednoznačné a rozhodujúce kritérium. Pretože: v prvom pláne názov

evokoval ironickú beletriu o „vyšinutosti“ rozvojového ázijského trhu, ktorý z európskej perspek-

tívy  znepokojuje skôr svojím rozpätím, než myšlienkou  na Fair Trade  či dokonca domýšľaním

reality toho, že tamojší obyvatelia prekvapivo nie sú abstraktní, že pod svojimi prístreškami

zažívajú rôzne stupne (ne)dostatku,  ale aj lásku. Keď  k ázijsky „šmrncnutému“ jedlu

prijedáme napríklad ryžu Basmati, málokto asi uvažuje nad tým, ako asi živoria deti jej priamych

 producentov.

Autor má vďaka protipólnej skúsenosti s konzumnou a podvyživenou spoločnosťou dostatočný

nadhľad. Napriek tomu, že nepochádza z chudobnej pakistánskej rodiny, veľmi dobre vie,

o čom píše.  A aj keď vo svojej subtílnej knižke operuje s pravidlami návodu – krok za krokom

ich môžeme vyčítať už z názvu jednotlivých kapitol, je zdržanlivý a odmeraný, ironický a pre-

zieravý, tak v miestach venovaných najkomornejším pokrvným i nepokrvným vzťahom

dokáže i pri dodržaní vecnosti prudko zatlačiť na emóciu čitateľa.

Je to v podstate čistý opis bez dialógov. Návod, ako zbohatnúť a ako zlyhať. Bez mien, ak za ne

nebudeme považovať tie zástupné. NĚKDO, KRÁSNÁ DÍVKA...  To všetko hre na návod pomáha.

Zároveň nám to ale  bráni, čo je zrejme účel celej hry, stotožniť sa s postavami. Môžeme si teda

dožičiť rezervovaný odstup, ktorý by sme možno radi vymenili za dôvernejší pomer. Stačilo by 

dosadiť mená, nič viac, aby bol príbeh vnímaný výrazne inak. Autorov koncept bol ale iný. No 

o to viac nás, sledujúc vzostup až zrútenie pokusu o nechutné zbohatnutie v rozvojovej 

Ázii, zasahuje nedbalé podsunutie ľudskejších chvíľ. Dieťaťa zloženého chorobou v krajoch, 

kde smrť ako možnosť až tak veľmi nedesí,  letmým okamihom medzi NĚKÝM a KRÁSNOU 

DÍVKOU, chladným manželstvom, schizofréniou dvoch rodinných príslušností, horkosladkým 

naplnením celoživotnej túžby v tých najsmutnejších možných dôsledkoch, telesnou 

bezmocnosťou.

„Ty neživé kabely, jež spojují jeho, byť dost vrtkavě živé já, vedou k dalším kabelům. 

Jsou napojeny na nemocniční elektrické rozvody, na záložní generátor, k počítačové 

síti, k místu, jež vyrábí kyslík je závislé na lidech, kteří plní láhve, jež plní pytlíky s infuzemi, 

na nákladních autech, která je dovážejí, na dolech, kde se získávají potřebné suroviny, 

a tak dál a tak dál.“

 Keď si z knihy vyberiete jej intímnejšiu časť, všetky transakcie, machinácie, podplatené 

jednotky a nachytaní platiaci odberatelia vsugerovaných výhod sa zrazu  v oných ľudských

momentoch tak trochu zahmlia.

Ale predsa len. Tu sú, kapitola vedľa kapitoly, vyložené karty tohto „návodu“.   Stěhování 

do města, Vzdělání, Nezamilovat se, Pozor na idealisty, Uč se od mistra, Udělejte se 

sami pro sebe, Buďte připraven použít hrubou sílu, Spřátelte se s byrokratem, Hýčkejte 

umělce války, Tanec mezi dluhy, Zaměřte se na podstatné, Důležitá je úniková strategie.

Keby mal každý zbytočný návod na šťastie, úspech, schudnutie, elegantné použitie toaletnej 

misy, náruživé monogamné vzťahy či pozitívne myslenie taký náboj ako ten, ktorý „radí“, 

Jak nechutně zbohatnout v rozvojové Asii, asi by som ich začala čítať...

Miroslava Svobodová