LFŠ Uherské Hradiště: Život s Kašparem (2013)

Časozberná "mánia" Heleny Třeštíkovej vyvoláva s každou novou snímkou nemalé očakávania. 

Pri použití tejto metódy zohráva významnú úlohu aj šťastie na výkyvy v deji.  Popri takých kompo-

nentoch, akými sú remeselnosť, vytrvalosť, empatia a schopnosti odísť v pravej chvíli, pochopiteľne.

 Takže. Šťastie sa v tomto prípade dostavilo. Totiž filmárske šťastie, aby som bola presná.

 Vybraný objekt, hovorme tak Jakubovi Špalkovi, skrátka nesklamal. A tak vznikol film

 o veľkom odhodlaní, ktoré, ako sa ukáže, nie je priateľské voči osobnému životu. Pracovná

 a osobná rovina tohto nevyfabulovaného príbehu sa pritom neustále prelínajú, čo významne

 podmieňuje práve nepokoje na poli súkromného života.  Bohémsky život medzi divadelnými

 kulisami asi nebude jednoduchý, keďže nejde o výnimočný stav, ale trvalé následky spolužitia

 s človekom, ktorý je posadnutý prácou do takej miery, že zabúda na seba aj na ľudí, ktorým

 nie je ľahostajný.

 Sledujeme ho, ako v novembri 1989 láme totalitnú epochu našich dejín. Vidíme ho bezhlavo 

zaľúbeného, to sú asi najjemnejšie a najnevinnejšie okamihy filmu. Neskôr pozorujeme 

vytriezvenie z veľkej lásky, poeticky nasnímané usadenie v kompletnej rodine, samotu, 

ďalšiu zo žien...

Nepochybujem o tom, že ak niekto vníma Jakuba Špalka ako výnimočnú osobnosť českej 

divadelnej scény, po tomto filme jeho hodnotenie ešte o level stúpne. A to aj napriek tomu, že 

v názoroch na financovanie divadla sa sám so sebou s časovým odstupom značne rozchádza

 a ľudsky občas  pôsobí egoisticky a tvrdo, najmä v citlivej téme súvisiacej s posledným vzťahom.

 Akokoľvek po režisérkinej podpásovej otázke nebudí sympatie, s jeho vysvetlením, zachádzajúcim

 až do čierneho humoru, sa nedá nesúhlasiť.

 Helena Třeštíková nakoniec odišla v správnej chvíli, a to dokonca dvakrát. Prvý raz predčasne, 

vďaka čomu divák stratil na osem rokov niť. O to razantnejšie však potom vyznela výrazná fyzická

 zmena a celkom iná životná rola.  

A odchod číslo dva... Lepší moment na ukončenie vyše dvadsaťročného filmového projektu si ani

 nedokážem predstaviť. A aj keď mi napríklad v dokumente Katka niektoré štylizované miesta 

(prúd vody stekajúci po Katkinej takmer "troske") trochu prekážali, malá štylizácia (alebo skôr

 trochu zavádzania partnerským dialógom) na záver tejto snímky fungovala opačne. S emotívnou

 zmesou slzy v oku a smiechu musel divák po titulkoch s náladou filmu ešte nejakú chvíľu pobudnúť.

A nakoniec ani neprekážalo, že pochmúrna atmosféra Života s Kašparem vôbec nekorešpondo-

vala s rozjasneným tropickým počasím za stenami príjemne klimatizovaného kina Hvězda.

Miroslava Svobodová