Odhliadnuc od zložitého mechanizmu fungovania divadelného súboru, pri návšteve
Dejvického divadla vás na prvom mieste zaskočia herci, lepšie povedané, ich pálčivé
herectvo. Ľahkovážnejšie umelecké vedenie by sa mohlo nechať uniesť teóriou, že
s takouto zostavou by sa dalo ísť do akejkoľvek látky. Miroslav Krobot sa, našťastie,
uniesť nenechal a napriek všemožným peripetiám a otáznemu prvopočiatku využil
talent svojho súboru bez toho, aby ním plytval.
Na tlačovej konferencii Dejvického divadla sa hovorilo práve o previazanosti ansámblu,
o vzájomnom rešpekte a spoločnom zmysle pre humor. Zaznela tu aj zaujímavá poznámka
k popularite členov súboru, ktorí sa televízne zviditeľnili až po dlhoročnom divadelnom
účinkovaní, kým pre dnešnú divadelnú prax nie je vylúčený opačný postup, kedy seriálový herec
získava divadelný angažmán až na základe televíznej skúsenosti.
Trojdňovka Dejvického divadla sa "na pláňach" LFŠ stretla s maximálnym záujmom.
Návštevníci, ktorí sa tešili na provokatívne predstavenie Ucpanej systém, boli prakticky
bez šance, pretože lístky boli už v predpredaji definitívne rozobrané - zaujímavé je, že
polovicu divákov tvorilo uhersko - hradišťské osadenstvo, čo nebola úplne vystihujúca
festivalová vzorka...
Dramaturgia LFŠ s humorom sebe vlastným zaradila do programu aj film režiséra Paula
McGuigana Acid House, ktorý, rovnako ako Ucpanej systém, vznikol na základe literárnej
predlohy Irvina Welsha. Diváci, ktorí mali to šťastie, že sa dostali na predstavenie i film,
teda mohli zvesela porovnávať.
Miroslav Krobot post umeleckého šéfa Dejvického divadla opúšťa. Jeho nástupcom sa
stáva režisér Ucpaného systému Jozef Vajdička. Ide teda o prirodzené vyplynutie zo
spolupráce, nie o náhodný konkurzný výber. Opäť presne postup, ktorý zrejme toto divadlo
dostal tam, kde práve dnes je. Na besede po projekcii filmového portrétu (Miroslav Krobot/
Réžia: Aleš Kisil) M. Krobot prezradil, že divadlo, v ktorom opúšťa len funkciu, no naďalej
s ním bude spolupracovať, chystá ešte rôzne prekvapenia, napríklad režijný debut Ivana
Trojana.
Samotného Krobota čaká v zime Fínsko, kde sa má v iných podmienkach popasovať
so svojím obľúbeným autorom Akim Kaurismäkim.
LFŠ pojala tému Dejvického divadla a jeho umeleckého šéfa naozaj veľkolepo. Štart patril
filmu Petra Zelenku Karamazovi. Zelenka sa nebál presadiť Dostojevského z dosiek
na plátno, presnejšie, do najindustriálnejšej a najdepresívnejšej socialistickej hutnej mory,
aby prerazil pravidlo nesfilmovateľnosti veľkého Dostojevského opusu. Som skoro
presvedčená, že s iným divadelným ansámblom by sa mu to nepodarilo. A aj keď to nie je
žiadna filmová novinka, návštevníci LFŠ počas projekcie v Slováckom divadle skoro nedýchali.
A nielen vtedy, keď im to nedovolil smiech.
Nebyť špatne dabovaného Romana Luknára a možno zbytočne implantovaného civilného
príbehu údržbára, hovorila by som o čírej dokonalosti.
V Hradišti ďalej odpremietali Krobotovu Díru u Hanušovic, čo je jeho režisérska filmová
premiéra a dokonca aj kompletný seriál Čtvrtá hvězda, prebehli besedy, no nechýbali
ani jeho herecké projekty - film Dům (Zuzana Liová) a Muž z Londýna (Béla Tarr).
A hoci sa tu tak trochu strieľalo z jeho kamenného tvárenia a bezvravnosti, v skutočnosti
to bola jedna veľká poklona hercovi, režisérovi, umeleckému šéfovi a celému jeho tímu.
/Miroslava Svobodová/