Jaroslav Rudiš: Poviedky

01.03.2015 20:58

Jaroslav Rudiš je aktívvny spisovateľ, istým spôsobom germanofil, chladnoslovný i metaforický,

súčasný i retro. Aj vďaka tejto zmeske majú jeho výpovede viacgeneračný dopad. Len málo

spisovateľov, ktorí stoja za vážnejšiu reč, sa môže pochváliť podobnou popularitou. U nás je to

možno Michal Hvorecký, ktorý komunikuje so svojím čitateľstvom s podobným nasadením

ako Rudiš, nehovoriac o tom, že si tiež rozumie s nemeckým jazykovým prostredím.

ČRo Vltava, ktorá je u nás vďaka svojmu literárnemu a hudobnému repertoáru na návšteve

pomerne často, ponúka na stiahntie balík troch Rudišových poviedok z cyklu Café

Cantona (réžia: Aleš Vrzák/ rok výroby: 2009). Čítania sa ujal sám autor, ktorý možno nemá

dikciu člena Činohry Národného divadla, o to viac svojím dôverným autorským dotykom

evokuje klasickú čítačku.

Granát, Střepy a Noc, kdy umřel Majkl. Tri poviedky s minimálnou stopážou. Dokopy vydajú

za jeden Večerníček. Všetky tri svojím spôsobom dojemné a pritom rôznorodé, ako to už

chodí s príbehmi, ktoré sa preberajú a odohrávajú medzi popíjaním v bare. Tieto však majú

svoju váhu a nepopiereateľne efektný záver - najmä prvé dve.

Zabehnete si v nich do minulosti plnej nezameniteľných rekvizít, zamyslíte sa a na záver si

možno zopakujete Jacksonov Moonwalk a uvedomíte si, že to nie je tak dávno, kedy vám

správa o smrti tohto napodobovaného a nenapodobiteľného muža pripadala ako nevkusná

novinárska kačica.

—————

Diskusná téma: Jaroslav Rudiš: Poviedky

Neboli nájdené žiadne príspevky.