Recepty prastarej matere
Zostavila Terézia Vansová
/IKAR:1988/
Táto milá zbierka receptov a pripomienok k stravovaciemu programu "našincov"
pred stovkou rokov (prvé vydanie je z roku 1914) je veľmi čítavá aj dnes.
A to aj napriek všeobecnému zahlteniu masovo-komunikačného priestoru
amatérskou aj profesionálnou kuchyňou, varením a pečením na každom
rohu. Či už tomuto fenoménu holdujete, alebo ho ignorujete, "pričuchnutie"
k tejto knihe je natoľko iné, že neurazí hádam ani konzumenta instantnej stravy.
Napokon, všetko, čo sa dnes prezentuje etiketou BABIČKA či STARÁ MAMA, často
celkom neopodstatnene, má pre ľudí akýsi zvláštny punc vyššej hodnoty. V prípade
tejto knihy však nejde len o vypočítavé klamanie životnou skúsenosťou babičiek,
ktoré v socializme po návrate z práce "vyšívali" domáci Fast Food z nekvalitných
surovín prítomných na úboho zásobených pultoch vtedajších predajní. Čerpá sa tu
zo skúseností viac ako prastarých materí, pracuje sa tu s autentickými surovinami,
často v objemoch, ktoré nám dnes pripadajú neprimerané - napríklad množstvo
vajec, tuku či orechov pri pečení, veľa, veľa mäsa atď. Vansová to v predslove
k druhému vydaniu knihy vysvetľuje hojnosťou v čase prvého - predvojnového
vydania.
K autentickosti surovín ešte treba dodať poznámku, že nie je výnimkou, keď
v recepte narazíme na Vegetu, ktorá dnes príslušníkom vyššej gastronomickej
vetvy spôsobuje zimomriavky (spoločne s kečupom). Je možné, že v časoch Terézie
Vansovej nejaká sušená zeleninová zmes existovala a pojem Vegeta ju v knihe len
supluje. Alebo je to pridaná editorská hodnota. V horšom prípade. Hoci v roku 1998,
kedy vyšlo faksimile tretieho vydania Receptov prastarej matere, sme k nej boli
predsa len o niečo benevolentejší.
Mimochodom, ak Wikipedia venovaná heslu Vegeta neklame, zmes bola vytvorená
v roku 1958 v spoločnosti Podravka. Autorstvo zatracovaného prípravku, ktorý je taký
symptomatický pre varenie v našich domácnostiach a od tých čias prešiel mnohými
modifikáciami, patrí Zlate Bartl.
Napriek kalorickej ťažkotonážnosti väčšiny zozbieraných receptov má Vansová
veľmi súčasné pripomienky k nutnosti vyváženosti nášho jedálnička. Tak, ako upo-
zorňuje na potrebu živočíšnej bielkoviny (s ktorou sa dnes až na výnimky tak oh-
nivo nestotožňujeme), nezabúda upozorniť ani na pomer medzi rastlinnou a živo-
číšnou zložkou v prospech rastlinnej, na pestrosť a sezónnosť.
Úsmevná je aj jej úvaha o vegetariánstve:
"Podľa učencov dnešnej doby človek nepotrebuje toľko živočíšnej bielkoviny, ako
sa to dosiaľ myslelo, ani nepotrebuje sa človek prekrmovať, aby bol zdravý a vzdo-
roval nemociam. Komu rastlinná strava vyhovie, nech sa jej pridŕža, pravdepodobne
príde doba, že ideálni ľudia nebudú potrebovať mäsa so zabitých zvierat, ako nebudú
užívať alkoholu."
Pôvabný archaický jazyk dodáva receptom a stanoviskám ďalšiu hodnotu. Predsa len,
v ktorej kuchárskej knihe sa dnes dočítate, čo je pre vás záživné = výživné, že kostík
= fosfor pomáha modzgu a že ovocie je paškrta pre deti? V koľkých "kuchárkach"
ste nútení pátrať, z čoho sa vyrába napríklad tenkelová kaša, aby ste zistili, že tenkeľ
(iné zdroje uvádzajú ľ) je špaldová pšenica a pôlky/pôľky sú označením pre egreš?
O tom, že ide o veľmi komplexnú knihu, hovoria aj také detaily, akými sú kapitoly
venované stolovaniu, plánovaniu zásob s rozpočtom na jednu osobu, "jedlopisom
sostaveným na štyri týždne", rozdeleniu mäsa, prvej pomoci pri nečakanej návšteve,
ktorej narýchlo = do hodiny a najlepšie s pomocou slúžky niečo pripravíme:)
Prvým receptom, ktoré patria polievkam, predchádza celá strana signovaná
Nakladateľstvom F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši. A hádajte, aké otázky na nej
dostáva čitateľ?
"Ste spokojný s touto kuchárskou knihou?
Ak áno, odporúčajte ju svojim známym!
"Napíšte, čo by bolo treba doplniť, vysvetliť..."
Nepripomína vám to niečo??
Ak má niekto z vás k Receptom prastarej matere taký blízky vzťah, že podľa
nich varí, pokojne sa s nami o prenos sto rokov starých návodov do aktuálnej
reality podeľte.
/Miroslava Svobodová/