Anna Bolavá: Do tmy (ODEON/2015)

Kniha, ktorá nezapadne prachom

Poďme sa len opatrne dotknúť knihy, ktorá  sa právom ocitla 

na literárnom výslní...

Pseudonym  autorky  bytostne  vystihuje  éterickú  a  pritom  ne-

smierne   skalopevnú  postavu z jej  románu,  ktorej  sa  po  celý 

čas drží bolesť. Taká bolesť, až sa vám z nej zviera hrdlo.

Pre  dnešnú  dobu  je  symptomatické   zaznamenávať  fotoapa-

rátom  každý  farebný  okamih,   ktorý  okolo  nás  nakrátko  pre-

šumí,  deliť sa oň na všemožných  sieťach  a  potom len  unese-

ne  žasnúť  nad  padáčikmi  púpav,  ktoré  nám  vleteli do  zábe-

ru (what a shot!) a  včelami  nasávajúcimi  nektár,  dojímať  sa 

súdržnosťou  mravcov,  hoci v realite  o  nič z toho  nezavadíme

okom.  Aj  keď  je pravda,  že rozmnožený  porast púpavy v  an-

glickom   trávniku  s  láskou  skropíme  herbicídom  a  včelu me-

donosnú  vykazujeme  z  nášho vlastného  teritória váhou  pred-

metov, ktoré sú poruke.

Anna  nežije v iluzórnej  krajine bezpečných obrázkov.  Anna  je 

súčasťou lúk,  jej čas je  podriadený času bylín.  Je  to staromó-

dny a neúprosný  svet  vyžadujúci  znalosť a disciplínu.  Neexis-

tuje  žiadny  iný  vzťah,   ktorý  by   bol  rovnako  pevný.  Žiadny

človek, s ktorým by bola v danej chvíli previazaná  tak  ako s by-

linami.

Anna je sama.  Ľudia sú len nechcené kulisy,  ktoré  ju vyrušujú 

v bláznivom tempe zberu.  A predsa  každý  medziľudský  vzťah,  

ktorý  do  tejto  súhry s rastlinnou ríšou zasiahne, je taký intímny,

ako je to len v rámci ľudskej krehkosti možné.

Anna Bolavá pracuje s moderným  a  živým výrazivom.  Napriek 

tomu, že  vďaka nej  prepadáte nádhere  nekultivovanej  prírody, 

neobťažuje vás pritom žiadny zbytočný pátos.  Autorka je vecná 

a ironická. Nemožno  jej  uprieť špeciálny zmysel pre humor,  po-

mocou ktorého sa cez rôzne  tupé pocity v oblasti  hrudného  ko-

ša mimovoľne pousmejete a idete ďalej. 

Bolavá predstavuje činnosť svojej hrdinky s takou opisnosťou, že 

sa vám vybavujú  farby, tvary a vône, o ktorých hovorí. Prekonáte 

s ňou zložitý cyklus zberu, sušenia a bohatnutia z drobných, s  a-

sociáciami prebudenými bylinami a kolobehom prírodných zákoni-

tostí  preniknete do jej minulosti, spoznáte babičku, ktorá z nej  st-

vorila to, čím je, navštívite ju v  jej detstve, dostanete sa jej až  na 

dreň. Sledujete jej postupné fyzické vysychanie a viete,  že vo vz-

duchu nevisí žiadna obrázkovo pekná budúcnosť.

/Miroslava Svobodová/