Ak niekto horlivo lobuje za rodinu, nemal by ísť proti nej, však? Ambiciózni "predvolební
aktivisti", ktorí s ľuďmi hrajú vysokonákladovú trojotázkovú hru, to ale vidia inak. Vyzerá
to tak, že rodina - teda rodina prvého stupňa - tá najužšia a najsubtílnejšia, by podľa nich
mala pozostávať jedine z rodovo odlišných stavebných základov a nikdy inak. Zo ženy,
muža a (ideálne neregulovaného počtu) detí.
Je ale rodinou aj prirodzený zväzok dvoch ľudí, ktorí vychovávajú svoje potomstvo bez
toho, aby predtým prešli svadobným rituálom?
Žijú vôbec v rodine deti vychovávané jedným rodičom, starými rodičmi, alebo ich
kombináciou?
Má podľa nich aj bezdetná rodina právo nazývať sa rodinou?
Má ho slobodná matka vychovávajúca svoje vlastné dieťa s partnerkou rovnakého
pohlavia? Čítajú mu rozprávky, chodia s ním na ihrisko, do kina, rozosmievajú ho,
držia ho v dave ľudí za ruku? Predstavuje táto trojica rodinu?
Vyzerá to tak, že ak niektorá surovina chýba, zrejme pijeme špatný koktail. Alebo
inak. Ak sme si doteraz mysleli, že žijeme v rodine, podľa expertov z Aliancie možno
žijeme v dlhoročnom omyle. Títo dobrosrdeční a nezištní ľudia, ktorí žijú a dýchajú
len pre záujmy detí a v žiadnom prípade nemajú v blízkej budúcnosti zaostrené na
politické posty, majú absolútne jasno v tom, čo je pre krehký útvar rodiny vhodné.
Kto do nej patrí a kto nie.
A pretože, ako je známe, najlepším riešením potenciálnych neduhov býva prevencia,
snažia sa nás preventívne chrániť pred infiltrovaním homosexuálne orientovaných
obyvateľov tejto krajiny do takých sociálnych relácií, v akých ich sami neakceptujú.
K bodu číslo jeden. Keby náhodou nastal "katastrofálny scenár" a manželstvom sa už
nazývalo aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia, akcentovalo by to vážnosť vzťahu danej
dvojice, čo je pri nariekaní nad krátkou životnosťou súčastných zlúčení medzi dvomi
ľuďmi, asi naozaj nežiadúce...
Bod číslo dva. Áno, pokiaľ by to zašlo ešte ďalej a osoby rovnakého pohlavia by si
u nás mohli adoptovať deti, nejaké to adoptovateľné dietko by malo o niečo väčšiu
pravdepodobnosť, že doživotne neuviazne v ústavnom režime detského domova
a po osamostatnení sa nestratí v reálnom svete, pretože dozorkonajúci vychovávateľ
ho už nemá v náplni práce.
Bod číslo tri. Báť sa v dobe absolútne otvorených brán k informáciám sofistikovaného
podania témy, je hodné mysliteľa. Deti sa dnes s barličkou kľúčového slova dostanú
tak k otázke "sexuálnej výchovy", ako aj k otázke eutanázie. Ono je ale asi lepšie
dospieť k vedomostiam cez pokútne videá či textíky, ako o nich rozvinúť fundovanejšiu
diskusiu, však?
Aliancia skrátka vyniesla na svetlo tajné informácie o tom, že snom každého homose-
xuála sú manželské opraty a ich legitimizovanie by rozvrátilo morálku celej krajiny.
Vyvolala pocit, že keď to takto (krok za krokom) pôjde ďalej, homosexuáli začnú "bieliť"
detské domovy a zmocňovať sa nevinných detí, ktoré ale ONA zanovito chráni, takže
pokoj. Otázkou zostáva, od čoho. Od možnosti, že by ich mohol mať niekto rád? Od pev-
ných väzieb? Asi tak.
Čerešničkou na kopčeku šľahačky nášho rozprávania je predstava Aliancie o náplni
sexuálnej výchovy v našich školách. Vďaka nej budeme všetci obozretnejší a inštruk-
tážneho vyučovania, ktoré pripraví dospievajúce deti na sexuálny život prakticky, sa
naozaj začneme báť...
A bez irónie. To, ako sa ľudia z Aliancie ozbrojujú slovom dieťa/deti, je až nevkusné.
Podobne nevkusné a absurdné je používať práve v týchto súvislostiach slovo sloboda.
O ďalších úderných slovíčkach - experiment či morálka - je už asi zbytočné rozprávať.
Je to bežná politická rutina. Točiť dookola týchto pár slov a fráz, mimo tento vzorec
reagovať vyhýbavo, na konkrétne otázky odpovedať nekonkrétne, ako to dokonale
predviedol najmä hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík už na januárovej tlačovej
konferencii:
Len tak mimochodom, ak mal niekto z vás možnosť zažiť, ako členovia Aliancie
za rodinu spracúvajú svoju štyristotisícovú "iniciatívu zdola", tak si možno vybaví aj
pozastaveniahodnejšie momenty ako tento: v parku sediace babičky prikyvujú, že
súhlasia s tým, aby sa u nás brali len normálni ľudia, nadšene podpisujú a majú pocit,
že nás zachránili od záhuby.
/Miroslava Svobodová/